O eutanázii

Pozrela som si včera v televíznych novinách reportáž o švajčiarskej firme, ktorá poskytuje vykonanie eutanázie ľuďom z celého sveta.

Eutanázia je veľmi diskutovaná téma. Môj osobný názor je, že ak nevyliečiteľne chorý človek, trpiaci neznesiteľnými bolesťami a/alebo drasticky upadá jeho ľudská dôstojnosť (povedzte, ako by ste sa cítili, keby ste neboli schopní udržať svoju stolicu, v dospelom veku by vás vaši najbližší, alebo aj nemocničný personál balili do plienok ako batoľa, kŕmili vás, umývali atď. a to deň za dňom, týždeň za týždňom, bez nádeje na akékoľvek zlepšenie?) a opakovane vyjadrí vôľu ukončiť svoj život, malo by sa mu s vykonaním jeho úmyslu pomôcť, ak to pre akékoľvek príčiny nezvládne sám.

Druhá vec však je, ako to urobiť. Švajčiarska firma, o ktorej bola reportáž, má skutočne zvláštny modus operandi. Vyzve dotyčného človeka, ktorý má záujem o jej služby, aby jej zaplatil poplatok a zorganizoval si odvoz svojho zosnulého tela naspäť do vlasti (to by ma zaujímalo, ako sa to robí – predstavte si, že vysvetľujete nejakému úradníkovi : Viem, že vo Švajčiarsku umriem, potrebujem vybaviť odvoz svojho tela). Potom sa môže dotyčný dostaviť do sídla spoločnosti a tam dostane smrtiacu injekciu.

Príde mi to celé dosť čudné a najviac ma zarazila výška poplatku – 3 000 švajčiarskych frankov. To je sama osebe veľmi slušná čiastka, myslím, že bohato pokrýva náklady spoločnosti a ešte zostane aj pekný zisk – silne mi to pripomína hyenizmus. No, ale môžem sa aj mýliť. Ďalšia vec je tá, že cesta do Švajčiarska, odvoz tela a všetky možné poplatky zhltnú ďalšie financie. Nech nad tým rozmýšľam ako chcem, vychádza mi z toho, že v prípade bolestivej, nevyliečiteľnej choroby je možnosť slušne, ľudsky umrieť vyhradená zase len tým rovnejším medzi rovnými.

(pokracovanie...)

Typológia žien

Ženy nie sú všetky rovnaké. Sú vysoké, strednej postavy, aj nízke; štíhle, krv a mlieko a aj vyslovene moletné; blondíny, brunetky, červeno- aj čiernovlásky; krásavice, tuctové aj škaredé. A okrem toho sa líšia aj životnými postojmi a názormi.

Ženy naivky.
So zatajeným dychom hltajú príbehy z červenej knižnice a večer pred spaním si vravia, že zajtra, určite už zajtra nastane ten deň, keď príde za nimi ich princ na bielom koni, zem sa zatrasie, na nebi sa zjaví dúha a ich oboch naplní večná a nehynúca láska až po hrob. Napodiv, touto predstavou netrpia len sladké postpubescentky, ale aj ženy dávno dospelé, dokonca až zrelé. Neraz sa vydajú, porodia, vychovajú a vypustia do sveta deti – no sen o princovi v nich neumiera.

Ženy zlatokopky.
Tieto ženy majú inú utkvelú predstavu – v živote sú najdôležitejšie peniaze. Všetko ostatné ide bokom, väčšinou nepociťujú nejakú túžbu po poznaní, umení, či dokonca po dávanej, alebo aspoň prijímanej láske. Sú spokojné len a len vtedy, keď sadajú v značkovom kostýme, s perfektným make-upom, skvelým účesom a francúzskou manikúrou do svojho štýlového auta pred svojím nekresťansky drahým domom, prepchaným prepychovými vecami. Svojmu partnerovi sú ochotné a schopné odpustiť úplne všetko – malou postavou a veľkým bruchom začínajúc; cez občasné urážky a facky pokračujúc až po k do neba volajúcim neverám. Pokiaľ majú zachovaný svoj životný štandard, je všetko v poriadku a ony si zachovávajú duševnú vyrovnanosť. Z tej ich dokáže vyviesť len jedno – keď sa na obzore objaví ešte prachatejší potencionálny partner.

Ženy s veľkým Ž.
Alebo aj Milé žienky - do tejto skupiny patrí veľmi veľa žien, ktoré žijú v partnerskom zväzku, pričom nezáleží na stupni inteligencie, vzdelania, či majetku. Tieto ženy si zobrali do hlavy, že oni sú proste superwomen a zvládnu dokonale všetky prekážky a nástrahy, ktoré im život do cesty postaví. Nielenže budú úžasné partnerky, so všetkým, čo k tomu patrí, ale aj dokonalé gazdinky, milujúce a milované matky, a dokonca aj v práci budú patriť k pilierom firmy, v najhoršom prípade aspoň pracovného kolektívu. Sú spokojné a šťastné, pokiaľ sa im darí všetko zvládať. Keď časom zákonite začnú v niektorej oblasti zlyhávať, rúca sa im nielen pocit životného šťastia a vlastnej hodnoty, ale navyše strácajú aj akúkoľvek súdnosť a prechádzajú do ďalšej kategórie.

Ženy fúrie.
Popis je asi zbytočný, ale aspoň stručne. Sú to frustrované, deprimované ženy, ktorým sa buď rúca manželstvo, alebo sa nevydarili deti, či kariéra – proste niečo nie je v poriadku. Väčšinou sa hnevajú na seba, ale nezriedka i na partnera, nežičlivý osud, alebo aj na celý svet.

Ženy spasiteľky.
Táto skupina je pomerne malá. Patria do nej ženy, ktoré si vybrali za svojho životného druha muža, ktorý má nejakú výraznú charakterovú vadu. Sú pevne presvedčené, že sila ich lásky, veľa obetavosti a trpezlivosti privedie zhýralca k riadnemu životu a ony zožnú ovácie okolia. Zámer sa im, samozrejme, nemôže vydariť – jednak preto, že muži majú svoj vlastný rozum a zväčša sa ním aj riadia a jednak preto, že ich metódy prevýchovy sú presne tie, ktoré k cieľu nevedú.

Ženy vábiteľky.
Alebo aj Dravce. Sú to väčšinou ženy bez partnera, ale nie je to podmienkou. Ich hlavnou črtou nie je striedanie partnerov a ich postelí ako na bežiacom páse - týmto ženám zväčša k pocitu spokojnosti úplne stačí, keď muži na ne vyvaľujú oči a vykrúcajú za nimi krky. Ich charakteristickou výbavou sú výrazný make-up, čo najkratšie sukne, čo najhlbšie výstrihy a tak vysoké opätky, že sa chôdza stáva pre ne až životunebezpečnou. Zaujímavé je, že ani postupujúci vek a tomu zodpovedajúci úpadok tela ich neodradí od toho, aby svoje zbrane naďalej nepoužívali.

Ženy do koča aj do voza.
Vzácna skupina, výskyt je ojedinelý. Tieto ženy vedia, že nie sú dokonalé a ani nikdy nebudú, ale to im nebráni v tom, aby sa o to aspoň nesnažili. Hľadia na svet okolo seba, na svojich blízkych, priateľov i na neprajníkov s úsmevom, nad nikým sa nevyvyšujú, pred nikým sa neponižujú, maličkosti s gráciou odignorujú, v dôležitých veciach si zachovávajú humor, rozvahu a odvahu.

Táto typológia žien je len veľmi stručná. V jednotlivých skupinách existuje ešte množstvo podskupín, mnohé ženské vlastnosti sa bližšie zaradiť nedajú, lebo sú buď takmer univerzálne, alebo naopak veľmi ojedinelé. Navyše ženy veľmi silne ovplyvňujú emócie a životné zmeny. Vydaj, narodenie dieťaťa, výmena partnera a iné je často príčinou prechodu z jednej skupiny do druhej, niekedy aj niekoľkokrát za život.

(pokracovanie...)

Niet nad dobre odvedenú prácu

Pred bránou podniku je umiestnený bankomat. Ak si chcete vybrať peniaze práve v čase striedania pracovných zmien, neraz si musíte počkať v rade.

Takto sa mi zas jeden raz podarilo s povzdychom zaradiť do dosť dlhej rady pred bankomatom a aby som si nejako skrátila čas čakania, blúdila som pohľadom po okolí. Moju pozornosť čoskoro upútali dvaja muži v montérkach, ktorí práve vynášali z podniku veľkú ceduľu. Niesli ju nakrivo, lebo jeden bol malý a bucľatý, druhý vysoký a tenký. Pred bránou ceduľu opatrne zložili na zem, vysoký vedľa nej položil tašku s náradím. Malý pričupol a začal sa v taške prehrabávať, až vybral meter. Spolu s vysokým premeriavali bránu zhora- zdola, sprava - zľava. Po krátkej výmene názorov zdvihli zo zeme ceduľu a priložili ju na bránu. Posunuli trochu doprava, doľava, hore, dole, potom malý pridržal ceduľu, vysoký poodstúpil dva kroky a ukazuje malému – pravý horný roh trochu dolu. Na to si úlohy vymenili – viac očí viac vidí – ceduľu pridržal vysoký, poodstúpil malý a ukazuje – ten pravý roh predsa len trochu hore. Keď boli obaja s umiestnením cedule spokojní, začali starostlivo vyznačovať body, kde ju treba upevniť. Pekne si prácu podelili, vždy jeden pridŕžal ceduľu a druhý značil – malý, stojac na špičkách, značil hore a vysoký sa krčil a značil dole. Potom rovnakým spôsobom vyvŕtali do brány diery na skrutky. Na to malý vyhrabal z tašky skrutky a primontoval horné rohy cedule, veľký to isté spravil s dolnými. Tak, ešte dať na skrutky ozdobné kryty – jeden, druhý, tretí – kde je štvrtý? Spoločne prezreli celý obsah pracovnej tašky, až našli aj ten posledný, pripevnili, konečne hotovo! So spokojnými úsmevmi obaja poodstúpili tri kroky dozadu, aby sa pokochali spoločným dielom.

Aké asi boli pocity tých poctivých, pracovitých mužov, keď zistili, že tá nešťastná ceduľa, ktorá im dala toľko práce, visí hore nohami?

(pokracovanie...)

Nad knihou

Tak som si znova prečítala knihu, ktorú som roky nedržala v ruke – ak teda nepočítam prípady, keď som v knižnici utierala prach. Knižka to je útla, prečítala som ju za dve hodiny, ale je plná životných právd a po jej dočítaní som nad ňou omnoho dlhšie premýšľala. A hĺbanie nad knihou som uzavrela tým, že som sa znova utvrdila v tom, že to naozaj funguje takto – aby človek niečo skutočne pochopil, musí prejsť troma fázami.

1. Poznanie skutočnosti
Nemôžete rozumieť niečomu, o čom nemáte potuchy, že to vôbec existuje. Ak netušíte, že existujú -
a) vyprážané kobylky,
b) podrazy od šéfov,
c) problémy vo vzťahoch,
nemôžete nad tým ani rozmýšľať. Keď si
a) prečítate cestopis,
b) vypočujete historku od kamaráta,
c) pozriete v kine srdcervúcu drámu,
dospejete k nejakému úsudku -
a) toto by som niekedy rada ochutnala,
b) mne sa nič také nemôže stať, mám dobrého šéfa,
c) také niečo môže byť naozaj len vo filme.

2. Prežitie skutočnosti
Po poznaní skutočnosti môžete prejsť k jej prežitiu -
a) na exotickej dovolenke ochutnáte vyprážané kobylky a po pol hodine vyvrátite obsah žalúdka do kríčkov za reštauráciou,
b) dostanete nového šéfa a nestačíte sa čudovať, čoho všetkého je schopný a učíte sa s ním a s tou situáciou žiť,
c) skôr, alebo neskôr sa dopracujete k vzťahovým problémom a nejakým spôsobom si ich odžijete.

3. Analýza skutočnosti
Až v tejto fáze môžete zmeniť svoj úsudok a dopracovať sa k skutočnému poznaniu -
a) môj žalúdok je citlivý, zvyknutý na poctivú stredoeurópsku stravu a exotické jedlá nie sú nič pre mňa,
b) ja sa správam stále rovnako, s prvým šéfom som nemala spory, s druhým áno – problém bude zrejme v ňom a je zbytočné sa kvôli nemu psychicky týrať, alebo rozčuľovať,
c) vzťahové problémy sú zákonité a ide len o to, ako si s nimi poradiť.

Ak prejdete iba cez prvú fázu, daný problém zostane pre vás záhadou. Môžete prečítať kopy kníh, vidieť desiatky filmov a celé hodiny o veci debatovať s priateľmi – kým si to naozaj neodžijete, nepochopíte.

Keď som tú útlu knižku čítala prvý krát, bola som ešte mladá a naivná a po dočítaní som usúdila, že áno, takto to v živote chodí, ale ja o tom viem, zariadim sa podľa toho a vyhnem sa v živote problémom. Nuž, nie naivná, povedzme si rovno – sprostá som bola. Život sa so mnou moc nemaznal, patrične ma preplieskal zo všetkých strán, aj nejaké rany rovno medzi oči boli – a veľa, ach, ako veľakrát som si hovorila : „No, vidíš, a ty si myslela, že sa tomu vyhneš!“ Učiteľ Život si proste vždy nájde spôsob, ako udeliť lekciu. Netvrdím, že som teraz múdra – som si istá, že životné lekcie pre mňa ešte neskončili, ale aspoň niečo som sa snáď za tie roky naučila.
Asi to tak má byť – žijeme si svoje večné príbehy, každý v iných kulisách a s inými hercami, hovoríme o nich každý svojimi slovami a inak, a trápime sa tým, alebo sa rozčuľujeme. Patrí to k životu, skúsenosťami a zážitkami všetkého druhu dozrievame.

Ochutnávajme kobylky, tresknime dverami po hádke so šéfom, dohadujme sa s partnerom o zle vytlačenej zubnej paste, zabudnutom výročí a frekvencii sexuálnych radovánok – ale potom sa zastavme a popremýšľajme nad tým.
Ak totiž so svojim problémom absolvujete len prvé dve fázy – poznanie a prežitie - a z danej skúsenosti nevyvodíte pre seba závery
a) na najbližšej exotickej dovolenke si dáte pre zmenu mravce v mede a dopadnete rovnako ako s kobylkami,
b) s novým šéfom budete viesť večné žabo-myšie vojny a skončíte so žalúdočnými vredmi, alebo infarktom,
c) s partnerom sa rozídete, nájdete si nového a po čase zistíte, že máte s ním presne tie isté problémy, ako s prvým.

(venované Tinke)

(pokracovanie...)

Tak ako je to s tou pamäťou?

Vždy ma fascinovalo, akú krátku majú ľudia pamäť. Nemyslím teraz na to, že si ľudia nepamätajú také málo podstatné veci, ako sú matematické či chemické vzorce, historické dáta, alebo, nedajbože, čo kedy povedal a urobil nejaký politik. Jedná sa mi skôr o bežný ľudský život a príbehy, ktoré sa denne dejú v rôznych prostrediach a o rôznych ľudí, ktorí sú v tých príbehoch aktérmi.
Napríklad tento príbeh sa skutočne odohral a dosť často nad ním rozmýšľam doteraz. (Pre zachovanie anonymity som podstatu sporu zmenila.)
V kancli frčí bežný pracovný deň, ruch a hluk, kolegyne telefonujú na všetky svetové strany, riešia medzi sebou pracovné i iné problémy, ja sedím za svojím stolom a pokojne sa venujem svojej práci. Vtom sa rozletia dvere, do kancľu vrazí Šéfka, tvár jej hrá mierne do červena, bohvie, čo a kde sa jej stalo, dobehne ku mne a pekne na celú hubu vydá nezmyselný príkaz: „ Pandora, tie jablká pre firmu Hopsasa sprav modré!“ (Kanceľ tíchne, kolegyne urýchlene končia telefonické rozhovory.) Pozriem na ňu, či si zo mňa robí žarty a keď vidím, že nie, postavím sa, nech nado mnou nestojí ako výkričník a slušne, ale dôrazne protestujem: „ Pri všetkej úcte, jablká sú červené a žlté, môžeme polemizovať ešte o zelených, ale modré – nie!“ Šéfkina tvár ešte viac naberie na peknom červenom odtieni a ešte hlasnejšie opakuje svoju požiadavku: „ Nebudem sa s tebou baviť o farbách, proste ich sprav modré a basta!“ (V kancli by v tomto v momente bolo počuť padnúť aj kancelársku spinku.) Zhlboka sa nadýchnem a veľmi sa snažiac o pokojný tón hlasu vravím: „ OK, nebavme sa teda o farbách, ale ak chceš, aby som to spravila, daj mi to, prosím ťa, písomne, inak to robiť nebudem, z toho čumí prieser.“ Šéfka mení farbu tváre na fialovú a teraz už z plných pľúc žiada: „ Ty nebudeš rozhodovať, čo ti dám a čo nedám na papieri a už vôbec mi nebudeš hovoriť o tom, z čoho čumí prieser. Šéfka som ja, jablká budú modré a ty si teraz sadni a sprav to!“ Znova usilovne predýchavam, ale napriek tomu už mierne zvýšeným hlasom reagujem: „ Vieš čo, vidím, že sa my dve nedohodneme, poďme za Vyššou inštanciou, nech rozhodne ona.“ Šéfka napodiv súhlasí a odchádzame do kancľu Vyššej inštancie. Tá však nie je práve prítomná a tak sa so Šéfkou dohodneme, že prídeme znova neskôr. Šéfka odchádza nevedno kam, ja sa vraciam do kancľu. Zvedavé kolegyne oboznámim s vývinom situácie - kolegyne odobria môj doterajší postoj a postup. Všetky znova pokračujeme vo svojej bežnej práci. V rámci jednej pochôdzky stretám na chodbe Vyššiu inštanciu. Pokojne jej vysvetlím podstatu môjho sporu so Šéfkou, na to Vyššia inštancia hlási: „Modré jablká sú blbosť. Kde je Šéfka?“ Odpovedám, že možno v našom kancli a spolu tam odkráčame. Šéfka je skutočne prítomná, ostatné osadenstvo tiež, znovu všetko tíchne a kolegyne s napätím očakávajú, čo sa bude diať teraz. Vyššia inštancia pokojne prednesie hlášku k Šéfke: „ Pandora mi hovorila, že chcete pre firmu Hopsasa modré jablká.“ Šéfka nahodí americký úsmev číslo 1 a milo prerečie: „Ale ja som nič také nepovedala! Ja som hovorila, že o tom musíte rozhodnúť vy!“ (Lapám po dychu.) Vyššia inštancia s miernym náznakom nervozity v hlase: „ Tak ja hovorím, že jablká budú červené, alebo žlté, v najhoršom prípade zelené, ale modré NIE!“ ( Pociťujem jemný záchvev zadosťučinenia.) Šéfka sa otočí ku mne a medovým hlasom prednesie: „ Už je ti to jasné, Pandora?“ (!?!?!?!) Poviem vám, málokedy a málokomu sa podarí zaraziť mi reč, ale tentoraz Šéfka boduje na celej čiare. Stojím ako puk, sánka na hrudi, Šéfka a Vyššia inštancia víťazoslávne odchádzajú.
Len čo sa za nimi zaklapnú dvere, v kancli sa strhne rušná vrava. Kolegyne jedna cez druhú vzrušene reagujú: „ Teda, to je neuveriteľné!“ „To čo si Šéfka zmyslela - vraj modré jablká – tomu vravím sprostosť!“ „To bola prekrásna ukážka ohybnej chrbtice!“ „Veď z teba urobila pred Vyššou inštanciou dokonalého vola!“
Dobre, nechajme bokom hodnotenie charakteru mojej Šéfky, poďme radšej k tomu, prečo vám to vlastne rozprávam. Toto sa stalo jeden pekný piatok. Nasledujúci pondelok od rána ma kolegyne nezávisle na sebe pristavovali v kuchynke, na chodbe, na toaletách atd., a nenápadne mi šuškali komentáre typu: „Počuj, nemala si na Šéfku tak vybehnúť!“ „Nechaj to tak, aj Šéfka je len človek a iba si robila svoju robotu,“ „Veď Šéfka nebola tak úplne mimo a nechcela po tebe nič také strašné!“ či dokonca – perla! - „Prečo si vlastne chcela robiť pre firmu Hopsasa tie modré jablká?“
Tak teraz vážne neviem – naozaj za to môže slabá pamäť, alebo je za tým skôr obyčajná ľudská priposratosť?

(pokracovanie...)

Ako si ženy vyberajú mužov

Či sa to niekomu páči, alebo nie, pri výbere vhodného partnera ženy používajú okrem srdca aj hlavu. Potrebujú totiž mať pri sebe partnera, pri ktorom je aspoň malý predpoklad, že zostane pri rodinnom kozube aspoň dovtedy, kým deti trochu podrastú – samozrejme, že ideál je láska až po hrob, ale tomu už v dnešnom svete veria hádam len naivky. Ženy si proste dobre rozmyslia, kam hodia návnadu :-)

OK, pre tých, čo sa chcú dať uloviť:
Vzhľad je dôležitý. Ženy sú estétky.
Nie je to však až také horúce. Aj chlap, trochu krajší od čerta, je stále dosť pekný. Hlavné je, aby muž udržiaval svoje telo aj šatstvo v stave hodnom civilizovaného človeka. Pekne tvarované svalstvo poteší, ale nič netreba preháňať – príliš veľa svalov skôr odpudzuje. Veľmi dôležitá je vôňa, samozrejme, zase s mierou.
Peniaze sú dôležité. Ženy sú praktičky.
Nemusí sa hneď jednať o honosný dom, prepchané konto a drahé auto – aj keď sú značnou výhodou. Pri mladších ročníkoch je však postačujúce, ak má muž perspektívu – to znamená, že má slušné vzdelanie, dobrú prácu a nemení zamestnania ako ponožky. Muž okolo 30 a viac, bývajúci v podnikovej ubytovni, alebo – hrôza! – u rodičov, s nudným zamestnaním a malým platom je prakticky bez šance.
Povaha nie je dôležitá. Ženy sú vychovávateľky.
V tomto prípade je skôr k úžitku, ak má muž nejakú chybu – aspoň drobnú. Ženy nadchýna možnosť kultivovať svojho chlapa. Zase však skutočne netreba zachádzať do extrémov – rozumné ženy si zásadne nevyberajú vyslovene problémových partnerov. Úplne postačí, ak vo vhodnej chvíli pred vášnivou milovníčkou umenia podotknete, že ste v živote neboli v galérii, alebo pred svetobežníčkou, že ste sa doteraz pohybovali len v okruhu 100 km od rodnej viesky. Táto taktika má síce tú nevýhodu, že vás možná budúca manželka začne okamžite vláčiť po všetkých možných výstavách, alebo kútoch zeme, ale – vzbudili ste záujem!

No, a niečo v dobrom pre tie, čo lovia :
Vzhľad nie je dôležitý.
Čím väčšieho krásavca máte, tým je o neho väčší záujem. To, že ho máte (zatiaľ) doma, ešte neznamená, že prišiel o oči. A všade naokolo je toľko, ale toľko nových, zaujímavých, vábivých žien!
Peniaze nie sú dôležité.
Čím viac ich váš chlap má, tým väčšie boje budú o neho večne zvádzané. Na reťaz ho neprikujete, 24 hodín denne sedem dní v týždni ho tiež nebudete strážiť – stojí vám to za to?
Povaha je dôležitá.
Ak vážne chcete pokojný a spokojný rodinný život, vyberajte hlavne podľa tohto kritéria. Krásavcov a pracháčov behá po svete dosť. Ale muž, ktorý je milý, pozorný, láskavý a rozumne uvažujúci, je vzácny sortiment. A okrem toho – muž nie je dieťa, je dospelý a svojprávny. A to znamená, že buď už je vychovaný, alebo ho už neprerobíte...

(venované ehmovi)

(pokracovanie...)

O Lilith

Počuli ste už o nej?
Zmienka o Lilith je už v sumerskej mytológii, starej viac ako 5000 rokov. Bola spoločníčkou sumerskej bohyne nebies Inanny. Žila vraj v posvätnom strome spolu s vtákom Anzu a hadom, ktorí mali tiež rovnako neskrotnú povahu, ako Lilith. Zo sumerských bájí sa zrejme dostala do hebrejského mýtu - o Lilith ako o prvej Adamovej žene. Podľa jednej verzie tejto legendy Jahve stvoril Adama a Lilith spolu z hliny, podľa inej bola Lilith stvorená z ohňa. Lilith bola Adamovi rovnocenná a podľa toho sa aj chovala – bola krásna, hrdá, vzdorujúca, zvodná a zmyselná. Nedokázala žiť s Adamom, pretože Adam jej slobodu a nezávislosť nechcel uznať. A tak od Adama utiekla do pustín pri Červenom mori, kde žila s démonmi zla, dopúšťala sa s nimi necudností a stala sa matkou stoviek démonických detí – Lilim. Jej vzbura však bola potrestaná – bola prenasledovaná božími poslami a jej deti vraždené po stovkách. Hrôza a bolesť, ktorú Lilith po storočia prežívala, ju nakoniec priviedla až k pomste – v snoch zvádzala mužov, aby ich potom pripravila o rozum, alebo rovno zabila, a rovnako zabíjala aj novorodencov.
Boh stvoril Adamovi z jeho rebra poddajnú Evu - Adam s ňou žil a mal deti, ale po Lilith neprestal nikdy túžiť. Lilith v jeho snoch zostala bytosťou, z ktorej mal strach a zároveň bol k nej priťahovaný neskrotnou vášňou.
Mýtus o Lilith bol zo Starého zákona vyradený. Možno preto, že pre cirkev bol nežiadúci obraz ženy, ktorá chce byť mužovi rovnocennou. Časť o stvorení Evy zostala, tá vyhovovala - Eva bola Adamovi podriadená, oddaná družka, ale len dovtedy, kým nepodľahla pokušeniu. Legenda tvrdí, že had, ktorý naviedol Evu ochutnať zo stromu poznania, bola vlastne Lilith, ktorá sa chcela pomstiť.
Obe ženy, Lilith aj Eva, sa prejavili ako individuality. Obe sa vzopreli Božej vôli, a obe boli za to potrestané.
O mužoch sa hovorí, že sú všetci rovnakí. Nuž, asi hej, veď Adam bol len jeden.
Ale ženy... V ženách sa ukrývajú Eva i Lilith, jedna poddajná a starostlivá, oddaná matka a partnerka a druhá nebezpečná, vášnivá, neskrotná a lákajúca diva, ktorá mámi mužom zrak i zmysly... A obe, Eva i Lilith, zvádzajú v mysliach žien neľútostný boj - jedna túži po útulnom, pokojnom domove, šťastných deťoch a druhá... Čo vlastne chce tá druhá?

(pokracovanie...)

Ženy II.

Keď sa na problémy 1. ženy ako také a 2. ženy verzus muži pozrieme nezúčastneným ženským okom :-), je to všetko ešte komplikovanejšie, ako som začala v prvej časti.

Ženy mužskému svetu nerozumejú a často mám pocit, že ani rozumieť nechcú. Úplne im stačí, že sa naučili, ako mužov nenápadne dostať tam, kam si to ony želajú. Vedia, že muži sa stále cítia lovcami a tak im doprajú ilúziu lovu. Ak však žena nemá o lovca záujem, lovec prakticky nemá šancu. A naopak, ak sa žena rozhodne, že konkrétneho chlapa proste chce - dokáže neuveriteľné veci ( viď príbeh o Alžbetke), len aby dosiahla svoje. Pomerne zábavné na tom je, že dotyčný muž sa pritom často nikdy nedozvie, do akej rafinovanej pasce vlastne padol - žena mu vo vlastnom záujme nechá pocit, že vlastne on dostal ju.

Ženy spolu držia, vo svojom ženskom svete sa cítia v bezpečí, rozumejú mu - ale toto platí len pre kategóriu "Ženy, ktoré poznám". Dostať sa do tejto kategórie nie je problém - stačí hodinka klábosenia pri káve, alebo v čakárni u gynekológa a pocit spriaznenosti duší sa dostaví. Keby sa Alžbetka - Alenka a Františka - Fiona z mojich minulých príbehov stretli za iných okolností, boli by s najväčšou pravdepodobnosťou skvelé kamarátky. Ženy, ktoré nie sú v prvej kategórii, automaticky patria do kategórie "Sokyne". Na sokyne sa ženy pozerajú podozrievavo - nevedno, aký podraz od nich možno čakať. Voči sokyniam sú totiž v ženskom svete povolené všetky hmaty, chmaty a triky. Morálne zábrany nie sú žiadne - v rámci hesiel: "Účel svätí prostriedky" a " Kto chce psa biť, nájde si nielen palicu, ale aj psa." Keď je núdza o chlapa a potencionálneho otca najväčšia, môže sa stať, že sa aj najlepšia kamarátka nejakým zázračným spôsobom presunie do kategórie sokyne - ale to je osobitná kapitola. O tom možno niekedy inokedy.

Veľký problém majú ženy okolo 30 a viac s výberom vhodného kandidáta na spolužitie. Pre mužov je to asi ťažko predstaviteľné - im sa, čím sú starší, otvára stále väčší priestor potencionálnych partneriek na rôzne účely - od flirtovania, priateliek, mileniek až po manželky. Pre muža okolo 30 je zaujímavá kategória od 20 do 30, pre muža okolo 40 je rozsah zaujímavých žien väčší - od 20 do 40, a tak ďalej. Ženám sa naopak výber mužov postupujúcim vekom zužuje. Šťavnatá 20 pokojne loví vo vodách od 20 do 60 - podľa osobných kritérií ( väčšinou čím starší, tým lepší - má viac prachov). Žena okolo 30 má výber už len medzi mužmi od 30 do 60 a vo veku okolo 40 prichádzajú do úvahy len muži od 40 do 60 (mužov starších ako 60 si ženy vyberajú len výnimočne - ak je dostatočne bohatý, neprekáža ani nevábny vzhľad, ani mizerné zdravie). Výnimky staršia žena a mladší muž len potvrdzujú pravidlo. Výber mužov sa nezmenšuje len vekom - väčšina z nich totiž chátra omnoho rýchlejšie, ako ženy vo veku im primeranom. Zo sto mužov, ktorí prichádzajú do úvahy vekovo, je 50 buď bruchatých, alebo plešatých (sorry, ja s tým problém nemám, ale väčšina žien, žiaľ, áno), ďalších 25 je aj bruchatých, aj plešatých, 15 neprichádza do úvahy pre osobné charakteristiky (alkoholici, násílníci, chorobní žiarlivci, gambleri atd.), takže nám zostane 10 použiteľných chlapov. Z nich je 8 ženatých....

Pozor - všetky triky a ťahy, ktoré som vyššie popísala, používajú nezadané ženy - dravci. Ak sa im podarí dostať chlapa, ktorý je pre nich zaujímavý (t.j. aspoň trochu vyzerá k svetu, je zabezpečený, nie je charakterovo vyslovene odpudivý), prechádzajú pomerne rýchlo do ďaľšieho ženského štádia - milá žienka, ktorá sa zo všetkých síl usiluje zvládnuť všetky úlohy, ktoré na ňu spoločnosť kladie (o tom som už písala - partnerka, matka, milenka.....) Pokiaľ to zvláda, je všetko v najlepšom poriadku a muž v jej starostlivosti si pochvaľuje spolužitie. Problém nastáva, keď sa niečo prestane dariť - a to sa stane skôr, alebo neskôr, lebo toho je proste na jednu ženu trochu moc. V tom prípade žena nejaký čas statočne vzdoruje problémom, radí sa so ženami z okruhu Ženy, ktoré poznám, a vymýšľa rôzne projekty ( najčastejšie "schudnem", ale aj "prestanem chodiť do keramického krúžku, hoci ma to baví, ale ten čas môžem využiť efektívnejšie, napríklad poriadne vyrajbať byt", alebo "pôjdem s manželom do psychologickej poradne, k sexuológovi..." a podobne). Projekty v praxi (ak sú vôbec uvedené do praxe - nezriedka zostane len pri tom kecaní) veľmi často stroskotávajú. Je to podľa mňa zákonité - ženy, miesto toho, aby si niečo zo svojich povinnosí odpustili, si pridajú na plecia ďaľšie. Samozrejme, že trvalý časový stres, frustrácie a depresie v spolupráci s výkyvmi hormónov postupom času pomaly, ale iste presunú ženu zo štádia milá žienka do ďaľšieho - fúria. Partneri takto postihnutých žien sa nestačia diviť, čo sa to s nimi vlastne porobilo. A - stávajú sa vhodnou potravou pre ženy dravce.

Františku z môjho príbehu netreba ľutovať - bola proste ešte len v štádiu milá žienka. Minimálne frustrácia z nenaplneného materstva (kedže sa starala aspoň o Fedorovho syna, trvalo jej to trochu dlhšie) by ju čoskoro spoľahlivo presunula do štádia fúrie a Fedor by možno nakoniec zobral nohy na plecia aj sám... Ukradnúť partnera žene v štádiu milá žienka nie je síce jednoduché, ale pre ženu-dravca s dobrou výbavou a vedomosťami to nie je nemožné... Františka sa po tejto lúpeži znova presunula do štádia dravec a niekde loví... Niektoré ženy vo svojom živote presuny medzi jednotlivými štádiami dravec-milá žienka-fúria zvládnu aj niekoľkokrát. Nezriedka sa stáva, že v štádiu fúria nadobudnú pocit, že za všetky ich problémy môže partner (nepomáha, neváži si ju, vyčíta jej neatraktivitu alebo žiarli - opäť doplň podľa potreby), s partnerom sa rozídu (nie je podmienka) a začnú s lovom na nového, lepšieho, proste pána Dokonalého.

(pokracovanie...)

Ženy I.

V kancli, v ktorom som sedela 10 rokov (v úlohe hlavného pozorovateľa), sedí ešte ďalších 11 žien (je to najväčšia kancelária na našom oddelení). K oddeleniu patrí ešte ďalších 5 kancelárií a dohromady je to okolo 50 žien vo veku od 22 do 62 rokov. V podniku je značná fluktuácia a tak sa osadenstvo často mení. V čisto ženskom kolektíve, v ktorom sa ženy cítia medzi svojimi - tj .ženy, ktoré poznám - sa odohrávajú rozhovory na veľmi otvorenej úrovni - bežne sa bavia o veľmi osobných a intímnych veciach od menštruácie, pôrodov, chorôb a pod. až po podrobný popis intímnych detailov. Rozhovory sú väčšinou odpočuté, kedže tam proste som a neviem si vypnúť uši a odohrávajú sa v kancli, v kuchynke, v bufete, v závodnej jedálni a hlavne na dámskych toaletách (tomu venujem extra odstavec - to stojí za to). Ďalší podstatný fakt je ten, že podnik je síce obrovský kolos, ale prenos klebiet funguje dokonale - každý niekoho pozná a rád pošle pikantnú info ďalej. Najväčší klebetníci sú medzi služobne starými zamestnacami - zostalo ich len pár, sú na pozíciach, kde sa všeličo dozvedia a navzájom sa dobre poznajú. Príbehy, ktoré popisujem, sa odohrávali v priebehu tých rokov na vzorke cca 70 žien. Vzory správania mám odsledované v omnoho väčšom merítku.

Dámske toalety sú kapitola sama o sebe a myslím, že by vás to mohlo zaujímať. Zväčša sú to dve miestnosti - jedna menšia s umývadlami a jedna väčšia s kabínkami. V podniku sú na dámskych toaletách po tri kabínky bez stropu - sú to vlastne len také kóje. Som síce žena, ale toto je pre mňa zatiaľ stále záhadou - na WC chodia ženy zásadne aspoň v dvojčlenných skupinkách. Prečo to robia, proste nechápem - netrafia samé? Nedokážu mimo domova vykonať potrebu o samote? Potrebujú pri tom duševnú podporu? Veď vykecávať sa môžu rovnako v kancli, či inde, prečo aj tam? No, proste neviem. Bežne sa v kancli jedna postaví a hlási: Idem na WC, kto ide so mňou? Nepamätám si prípad, kedy by sa aspoň jedna nepridala. Ja chodím sólo, zavriem sa v kabínke, konám, čo treba a kedže tam máme pri kľučke také tie kolečká červená-zelená, tak je vidno, že je obsadené. Vzápätí prichádzajú dve kolegyne a pýtajú sa - kto je tu? Ja, Pandora. OK, to je z našich - zavrú sa každá do jednej kabínky a začnú konverzáciu. Pritom pochopiteľne konajú činnosť, pre ktorú tam vlastne prišli -zvuky sa voľne šíria, vedia o mne, je im jasné, že ich počujem, ale to ich nijako neruší. Poviem vám, ja som prirodzene zvedavá a veľa krát sa mi stalo, že som svoje záležitosti mala dávno vybavené, ale napriek tomu som ešte posedela, aby som sa dozvedela koniec príbehu - tam si proste vypočuješ to najlepšie z najlepšieho :-)

Ešte k ženám všeobecne : musíte si uvedomiť, že sú veľmi rafinovane tlačené(výchova, očakávanie najbližších, lifestyle časopisy) k tomu, aby sa snažili perfektne zvádnuť niekoľko životných úloh súčastne - partnerka, matka, gazdinka, milenka, pracovníčka atď.., čo je samo o sebe veľmi náročné. Väčšina žien sa však úprimne a zo všetkých síl snaží všetky tieto úlohy zastať čo najlepšie. Keď si k tomu pridáte večné hormoálne výkyvy, súvisiace s menštruačným cyklom, tehotenstvami, prechodom a tak, zákonite začnú skôr, alebo neskôr niekde zlyhávať. Miesto toho, aby si uvedomili, že proste nie sú superženy a vyselektovali si priority, obviňujú sa, že sú neschopné a že sa im veci nedaria preto, lebo sú tučné, lenivé, nevedia si veci zorganizovať - doplň podľa potreby - a snažia sa o milých desať niečo s tým robiť. Ženy sa vo všeobecnosti priam vyžívajú v riešení rôznych životných kríz a katastrof, ktoré ich postretli. To riešenie však najčastejšie začína a neraz aj končí tým, že to preberú so svojimi spolutrpiteľkami. Veľmi silným popudom k činu býva u žien túžba po dieťati (príroda proste vie, čo robí) a keď sa nedarí mať aj muža, aj dieťa, chcú aspoň dieťa. Je to dosť pochopiteľné - chlapa môžu zohnať dodatočne, ale na vynosenie dieťaťa majú určený len určitý čas.

Tak - teraz nejaké príbehy zo života. Postavy sú skutočné, mená však vymýšľam podľa abecedy.

Alžbetka bola z tých atraktívnych, vzdelaných (dve VŠ) single, ktoré ťahajú pomaly k 30-tke. Vlastnila malý 2-izbový bytík, dokonalú garderóbu na všetky možné príležitosti, mala skvelú prácu. Lenže biologické hodiny robili stále hlasnejšie TIK-TAK, vyhliadla si teda pána Dokonalého a išla na to pekne vedecky.Fáza 1- Štúdium. Naštudovala si všemožnú dostupnú literatúru o zvádzaní a o mužoch všeobecne, čo sa dozvedela, podrobne prebrala v kancli(rovnako ako ďalší postup).Potom zahájila Fázu 2- Veľmi opatrný prieskum - u spoločných známych zistila všetko, čo sa o dotyčnom Adamovi dalo. Fáza 3 - Hodenie návnady. Predstavte si, "úplnou náhodou" začala chodiť do toho istého fitnes, ako Adam. Náhodou prišla pol hodinu predtým, ako on končil, náhodou odchádzala pol hodinu po tom, čo on prišiel.. vždy perfektne nahodená, vždy skvele naladená, vždy sexi. Bola trpezlivá, táto fáza trvala mesiac, končila tým, že si kývali na pozdrav.Fáza 4 - Náhodné stretnutie. Náhodou prišla na stretnutie s kamarátkou do toho istého baru, kde pomerne pravidelne v piatok hrával s priateľmi biliard. Kamarátka, samozrejme, neprišla, ale oni sa dali do reči. Netlačila na pílu, bola milá, ale držala si ho od tela - veď náhodný známy z fitka - nie? Po hodinke odišla. Fáza 5 - Zbližovanie. Stretávali sa ďalej vo fitku, už prehodili slovko-dve, potom viac, po ďalšom mesiaci si šli po fitku sadnúť na kávu. Počúvala ho, obdivovala, hovorila o veciach, ktoré ho zaujímali. Stretnutia sa opakovali už bez fitka. Tak prešiel daľší mesiac. Fáza 6 - Prvý sex. Predviedla fantastickú bielizeň, dokonalú milenku, niekoľko úžasných orgazmov. Fáza 7 - Pripútanie. Ďalšie tri mesiace tvrdo makala na tom, aby milý Adam nadobudol pocit, že je presne žena jeho života. Bola schopná odísť o dve hodiny skôr z práce, aby sa pripravila na rande - do hladka oholiť nohy, podpazušie, absolvovať kozmetiku a kaderníčku, voňavý kúpeľ, príprava scény v jej bytíku. Bola proste dokonalá. Išla s ním na rafting, ktorý Adam zbožňoval, hoci sa panicky bála vody (čo mu, samozrejme, zatajila - vždy som si to chcela vyskúšať - ty si úžasný, že si ma sem vzal!) Išla s ním na víkend do hôr, hoci turistiku neznášala (to je úžasné, ten čistý vzduch, ten nádherný výhľad!) Ticho sa nudila na filme, ktorý Adam proste chcel vidieť ( skvelý režisér, fantastický námet!) a tak podobne. Fáza 8 - Spoločná budúcnosť. Načasovala si to perfektne - končila jej ročná pracovná zmluva v podniku. Bežne sa potom vystaví nová - na dobu neurčitú. Ona nemala záujem - odchádza s Adamom do Anglicka, už tam majú obaja zabezpečený skvelý job. Zakývala, žiarivý úsmev - zavrite oči, odchádzam! Pointa : O Adamovi sme síce vedeli všetko, vrátane rebríčka obľúbených sexuálnych praktík, ale jeho skutočná identita nám zostala utajená. Prasklo to až po Alžbetkinom odchode - bol to jeden supervízor z podniku, ženatý, otec dvoch detí v predškolskom a mladšom školskom veku.. Jeho žena Alenka nič netušila (supervízori v podniku majú množstvo školení, služobných ciest a tie najnemožnejšie časy odchodov a príchod do a z práce), proste jeden deň odišiel z domu akože do práce a už neprišiel - dala ho hľadať políciou. V práci sa Adam s Alžbetkou nestretávali (podnik je fakt obrovský areál, nie je to problém), Adam v rámci utajenia ani nepodal výpoveď.. Po dvoch týždňoch sa vrátil z Anglicka sám, načisto vytriezvený, s prosíkom šiel najprv za Alenkou, potom do práce. S Alenkou to neutriasol, rozviedli sa, v podniku pracuje doteraz. O Alžbetke nemáme žiadne správy.

Beátka od svojich 25 chodila na striedačku s Borisom a Bohušom. Raz bývala u Borisa, vychvaľovala ho do nebies a na Bohuša sme počuli len hanu. Potom sa s Borisom pohádala, chvíľu bola vo vlastnej garsónke a potom začala bývať u Bohuša a tomu prispôsobila aj svoje komentáre. A tak dokola. Čas plynul, čas spolužití sa stále skracoval, rozchody boli stále dramatickejšie a milá Beátka sa raz nevedela rozhodnúť, ktorý je ten pravý.Vyriešila to skvele - našla si Braňa. Ten však mal malú chybu krásy - bol ženatý. To až tak veľmi Beátku nerušilo, veď to sa dá riešiť, nie? Horšie bolo, že prišli nejaké zdravotné problémy a gynekológ jej odporučil, aby čo najskôr mala dieťa, lebo jej šance na otehotnenie prudko klesali. To sa ľahko povie - ale otehotnieť nejde väčšinou len tak ľahko a okrem toho, ktorý zo šťastnej trojky je ten pravý otec jej budúceho dieťaťa? Po dlhých a vzrušených debatách v kancli Beátka spustila akciu. Začala spávať so všetkými troma potencionálnymi otcami - samozrejme, že ich zabudla upozorniť, že vysadila antikoncepciu a vypracovala tiež neuveriteľné bezpečnostné opatrenia, aby nedošlo k vzájomnému stretnutiu tých skutočne šťastných budúcich oteckov. Dobrá vec sa podarila, Beátka mala pozitívny tehotenský test, ale s kým? To nevie ani divá sviňa, nie to Beátka. Ale to nevadí - dieťa je toho, kto ho vychováva, nie? A tak ich postupne postavila pred hotovú vec - zlyhala antikoncepcia, budeš otcom, čo teraz? Braňo hneď hodil spiatočku - povedal, že dieťa rozhodne nemôže byť jeho, vraj po splodení svojich dvoch manželských detí dostal od jedného z nich mups a zostal neplodný (celkom slušne vymyslené, ale kto by tomu veril, že?). Viac sa s Beátkou nestretol. Bohuš posielal Beátku na interupciu, vraj sa na otca ešte necíti. Zostal len Boris. Na toho chudáka boli použité všetky možné ženské zbrane - od plaču (väčšinou veľmi úspešné), cez lichotenie a sľuby, až po apelovanie na jeho zodpovednosť. Boris to vzdal, keď bola Beátka v siedmom mesiaci, oženil sa s ňou. Beátka porodila chlapca ako malina, je momentálne na MD a na koniec príbehu ešte len čakáme.

Cilka je milá pekná 35 žienka, ktorá svojho neverného manželíčka vyštvala z domu. Zostala sama s postpubertálnou dcérou, ktorá jej rozvod stále vyčítala, na otcovi veľmi visela. Cilka nejaký čas takto žila, žialila a ľutovala sa a potom si povedala, že veď dcéra čoskoro odíde z domu tiež, a život pre ňu ešte nekončí a začala s druhou mladosťou - po večeroch a víkendoch obehávala so svojou tiež single kamarátkou bary, chodili na party a akcie každého druhu. Na jednom takomto výjazde sa spoznala s Cyrilom - rozvedený 30, jeho hnusná ex ho vyhodila z domu a o všetko pripravila (až na konci príbehu sme sa dozvedeli príčinu - splodil nemanželské dieťa s jednou zo svojich početných bokoviek a jeho ex to nevedela nijako predýchať, samozrejme). Milá Cilka sa nad ním zľutovala, nasťahovala si ho do bytu a my sme počúvali samé ódy - aký je Cyril skvelý, ako jej so všetkým pomáha, aj dcére, a vôbec, s dcérou si výborne rozumejú.... Po pol roku Cilke prišlo v práci zle, odišla domov skôr ako zvyčajne a doma našla svoju 16-ročnú dcéru vo veľmi intímnej sitácii s tým skvelým Cyrilom.... No, letel len taká rozkoš, dcéru zrúbala ako hada a Cilka je teraz zase sama. Čo bude ďalej? Nevieme...

Danka žije v dlhoročnom, pomerne spokojnom manželstve s Dušanom. Dušan je celkom slušný exemplár manžela, Danke vyhovuje, ale je tu jeden malý háčik. Od samého začiatku vzťahu bol v posteli babrák a raz nevedel Danku uspokojiť. Danka vyskúšala všetko možné aj nemožné, ale nepomohlo. Sexuológa Dušan rázne odmietol. Momentálne sú na tom tak, že majú sex tak raz za mesiac, celá akcia trvá asi 5 minút a v ostatné dni Danku bolí hlava, je unavená, musí ešte niečo dorobiť, chce dopozerať film ... Ale kedže je Danka vo veku, keď ženám sex začína naozaj, ale naozaj chutiť, našla si podobne postihnutého milenca Denisa. Ten má údajne frigidnú manželku, ale inak im to klape. Danka a Denis sa stretávajú priemerne raz za týždeň u Dankinej kamarátky, absolvujú divokú jazdu a po nej idú každý spokojne do svojho domova. Obom to vyhovuje, ich partneri zatiaľ nič nevedia.

Evka sa vydávala veľmi mladá a vydala sa zle. Jej muž bol gambler a alkoholik. Porodila mu krásneho syna a rozviedla sa s ním. Potom začala po podniku lov na náhradného otecka. Zatiaľ vyskúšala Emila, Eugena a Eda. Emil a Eugen neprešli výberom. Edo sa ukázal ako veľmi schopný náhradný otecko, žiaľ, už má svoje vlastné tri manželské deti. Evku to neruší, usilovne pracuje na jeho rozvode, s Edovou ženou sa háda po telefóne a Eda spracúva všetkými vyššie uvedenými metódami.

Fedor je rozvedený 40 - jeho ex sa jedného pekného dňa zobrala za svojím pánom Dokonalým, nechala mu pritom v opatere puberťáka. Fedor sa po čase dal dokopy s Františkou, milou, starostlivou starou dievkou, ktorá Fedorovi aj jeho synovi zase vytvorila domov. Fedor bol spokojný, len sa odmietol znova oženiť a mať s Františkou dieťa, raz mu vraj stačilo. Františka sa s tým zmierila, žili pekne pohromade niekoľko rokov, Fedorov syn takmer dospel. Vtedy si Fedora vyhliadla rozvedená Fiona. Omámila, zlákala a odviedla si milého Fedora do svojho bytu, Františke ostali len oči pre plač. Ale plakala aj Fiona - zatiaľ si vyplakala sobáš, prerábku bytu, nové auto a splodenie dieťaťa - je v piatom mesiaci, bude to chlapec.

(pokracovanie...)

Vitajte!

Vitajte na mojom blogu :-)
Kedže ste všetci asi veľmi zvedaví, tak niečo o mne :
- som žena :-)
- vekovo sme na tom s Martinom skoro rovnako :-)
- som už dlho vydatá a mám dve deti
- písať budem o tom, čo ma zaujíma a snáď to bude zaujímať aj vás :-D

Tak - a ste tam, kde ste boli predtým :-)))) Verte-neverte ....
Písať mi môžete na pandorinaskrinka33 (@) gmail (.) com (bez zátvoriek)

(pokracovanie...)