O eutanázii

Pozrela som si včera v televíznych novinách reportáž o švajčiarskej firme, ktorá poskytuje vykonanie eutanázie ľuďom z celého sveta.

Eutanázia je veľmi diskutovaná téma. Môj osobný názor je, že ak nevyliečiteľne chorý človek, trpiaci neznesiteľnými bolesťami a/alebo drasticky upadá jeho ľudská dôstojnosť (povedzte, ako by ste sa cítili, keby ste neboli schopní udržať svoju stolicu, v dospelom veku by vás vaši najbližší, alebo aj nemocničný personál balili do plienok ako batoľa, kŕmili vás, umývali atď. a to deň za dňom, týždeň za týždňom, bez nádeje na akékoľvek zlepšenie?) a opakovane vyjadrí vôľu ukončiť svoj život, malo by sa mu s vykonaním jeho úmyslu pomôcť, ak to pre akékoľvek príčiny nezvládne sám.

Druhá vec však je, ako to urobiť. Švajčiarska firma, o ktorej bola reportáž, má skutočne zvláštny modus operandi. Vyzve dotyčného človeka, ktorý má záujem o jej služby, aby jej zaplatil poplatok a zorganizoval si odvoz svojho zosnulého tela naspäť do vlasti (to by ma zaujímalo, ako sa to robí – predstavte si, že vysvetľujete nejakému úradníkovi : Viem, že vo Švajčiarsku umriem, potrebujem vybaviť odvoz svojho tela). Potom sa môže dotyčný dostaviť do sídla spoločnosti a tam dostane smrtiacu injekciu.

Príde mi to celé dosť čudné a najviac ma zarazila výška poplatku – 3 000 švajčiarskych frankov. To je sama osebe veľmi slušná čiastka, myslím, že bohato pokrýva náklady spoločnosti a ešte zostane aj pekný zisk – silne mi to pripomína hyenizmus. No, ale môžem sa aj mýliť. Ďalšia vec je tá, že cesta do Švajčiarska, odvoz tela a všetky možné poplatky zhltnú ďalšie financie. Nech nad tým rozmýšľam ako chcem, vychádza mi z toho, že v prípade bolestivej, nevyliečiteľnej choroby je možnosť slušne, ľudsky umrieť vyhradená zase len tým rovnejším medzi rovnými.