Ženy II.

Keď sa na problémy 1. ženy ako také a 2. ženy verzus muži pozrieme nezúčastneným ženským okom :-), je to všetko ešte komplikovanejšie, ako som začala v prvej časti.

Ženy mužskému svetu nerozumejú a často mám pocit, že ani rozumieť nechcú. Úplne im stačí, že sa naučili, ako mužov nenápadne dostať tam, kam si to ony želajú. Vedia, že muži sa stále cítia lovcami a tak im doprajú ilúziu lovu. Ak však žena nemá o lovca záujem, lovec prakticky nemá šancu. A naopak, ak sa žena rozhodne, že konkrétneho chlapa proste chce - dokáže neuveriteľné veci ( viď príbeh o Alžbetke), len aby dosiahla svoje. Pomerne zábavné na tom je, že dotyčný muž sa pritom často nikdy nedozvie, do akej rafinovanej pasce vlastne padol - žena mu vo vlastnom záujme nechá pocit, že vlastne on dostal ju.

Ženy spolu držia, vo svojom ženskom svete sa cítia v bezpečí, rozumejú mu - ale toto platí len pre kategóriu "Ženy, ktoré poznám". Dostať sa do tejto kategórie nie je problém - stačí hodinka klábosenia pri káve, alebo v čakárni u gynekológa a pocit spriaznenosti duší sa dostaví. Keby sa Alžbetka - Alenka a Františka - Fiona z mojich minulých príbehov stretli za iných okolností, boli by s najväčšou pravdepodobnosťou skvelé kamarátky. Ženy, ktoré nie sú v prvej kategórii, automaticky patria do kategórie "Sokyne". Na sokyne sa ženy pozerajú podozrievavo - nevedno, aký podraz od nich možno čakať. Voči sokyniam sú totiž v ženskom svete povolené všetky hmaty, chmaty a triky. Morálne zábrany nie sú žiadne - v rámci hesiel: "Účel svätí prostriedky" a " Kto chce psa biť, nájde si nielen palicu, ale aj psa." Keď je núdza o chlapa a potencionálneho otca najväčšia, môže sa stať, že sa aj najlepšia kamarátka nejakým zázračným spôsobom presunie do kategórie sokyne - ale to je osobitná kapitola. O tom možno niekedy inokedy.

Veľký problém majú ženy okolo 30 a viac s výberom vhodného kandidáta na spolužitie. Pre mužov je to asi ťažko predstaviteľné - im sa, čím sú starší, otvára stále väčší priestor potencionálnych partneriek na rôzne účely - od flirtovania, priateliek, mileniek až po manželky. Pre muža okolo 30 je zaujímavá kategória od 20 do 30, pre muža okolo 40 je rozsah zaujímavých žien väčší - od 20 do 40, a tak ďalej. Ženám sa naopak výber mužov postupujúcim vekom zužuje. Šťavnatá 20 pokojne loví vo vodách od 20 do 60 - podľa osobných kritérií ( väčšinou čím starší, tým lepší - má viac prachov). Žena okolo 30 má výber už len medzi mužmi od 30 do 60 a vo veku okolo 40 prichádzajú do úvahy len muži od 40 do 60 (mužov starších ako 60 si ženy vyberajú len výnimočne - ak je dostatočne bohatý, neprekáža ani nevábny vzhľad, ani mizerné zdravie). Výnimky staršia žena a mladší muž len potvrdzujú pravidlo. Výber mužov sa nezmenšuje len vekom - väčšina z nich totiž chátra omnoho rýchlejšie, ako ženy vo veku im primeranom. Zo sto mužov, ktorí prichádzajú do úvahy vekovo, je 50 buď bruchatých, alebo plešatých (sorry, ja s tým problém nemám, ale väčšina žien, žiaľ, áno), ďalších 25 je aj bruchatých, aj plešatých, 15 neprichádza do úvahy pre osobné charakteristiky (alkoholici, násílníci, chorobní žiarlivci, gambleri atd.), takže nám zostane 10 použiteľných chlapov. Z nich je 8 ženatých....

Pozor - všetky triky a ťahy, ktoré som vyššie popísala, používajú nezadané ženy - dravci. Ak sa im podarí dostať chlapa, ktorý je pre nich zaujímavý (t.j. aspoň trochu vyzerá k svetu, je zabezpečený, nie je charakterovo vyslovene odpudivý), prechádzajú pomerne rýchlo do ďaľšieho ženského štádia - milá žienka, ktorá sa zo všetkých síl usiluje zvládnuť všetky úlohy, ktoré na ňu spoločnosť kladie (o tom som už písala - partnerka, matka, milenka.....) Pokiaľ to zvláda, je všetko v najlepšom poriadku a muž v jej starostlivosti si pochvaľuje spolužitie. Problém nastáva, keď sa niečo prestane dariť - a to sa stane skôr, alebo neskôr, lebo toho je proste na jednu ženu trochu moc. V tom prípade žena nejaký čas statočne vzdoruje problémom, radí sa so ženami z okruhu Ženy, ktoré poznám, a vymýšľa rôzne projekty ( najčastejšie "schudnem", ale aj "prestanem chodiť do keramického krúžku, hoci ma to baví, ale ten čas môžem využiť efektívnejšie, napríklad poriadne vyrajbať byt", alebo "pôjdem s manželom do psychologickej poradne, k sexuológovi..." a podobne). Projekty v praxi (ak sú vôbec uvedené do praxe - nezriedka zostane len pri tom kecaní) veľmi často stroskotávajú. Je to podľa mňa zákonité - ženy, miesto toho, aby si niečo zo svojich povinnosí odpustili, si pridajú na plecia ďaľšie. Samozrejme, že trvalý časový stres, frustrácie a depresie v spolupráci s výkyvmi hormónov postupom času pomaly, ale iste presunú ženu zo štádia milá žienka do ďaľšieho - fúria. Partneri takto postihnutých žien sa nestačia diviť, čo sa to s nimi vlastne porobilo. A - stávajú sa vhodnou potravou pre ženy dravce.

Františku z môjho príbehu netreba ľutovať - bola proste ešte len v štádiu milá žienka. Minimálne frustrácia z nenaplneného materstva (kedže sa starala aspoň o Fedorovho syna, trvalo jej to trochu dlhšie) by ju čoskoro spoľahlivo presunula do štádia fúrie a Fedor by možno nakoniec zobral nohy na plecia aj sám... Ukradnúť partnera žene v štádiu milá žienka nie je síce jednoduché, ale pre ženu-dravca s dobrou výbavou a vedomosťami to nie je nemožné... Františka sa po tejto lúpeži znova presunula do štádia dravec a niekde loví... Niektoré ženy vo svojom živote presuny medzi jednotlivými štádiami dravec-milá žienka-fúria zvládnu aj niekoľkokrát. Nezriedka sa stáva, že v štádiu fúria nadobudnú pocit, že za všetky ich problémy môže partner (nepomáha, neváži si ju, vyčíta jej neatraktivitu alebo žiarli - opäť doplň podľa potreby), s partnerom sa rozídu (nie je podmienka) a začnú s lovom na nového, lepšieho, proste pána Dokonalého.