Nad knihou

Tak som si znova prečítala knihu, ktorú som roky nedržala v ruke – ak teda nepočítam prípady, keď som v knižnici utierala prach. Knižka to je útla, prečítala som ju za dve hodiny, ale je plná životných právd a po jej dočítaní som nad ňou omnoho dlhšie premýšľala. A hĺbanie nad knihou som uzavrela tým, že som sa znova utvrdila v tom, že to naozaj funguje takto – aby človek niečo skutočne pochopil, musí prejsť troma fázami.

1. Poznanie skutočnosti
Nemôžete rozumieť niečomu, o čom nemáte potuchy, že to vôbec existuje. Ak netušíte, že existujú -
a) vyprážané kobylky,
b) podrazy od šéfov,
c) problémy vo vzťahoch,
nemôžete nad tým ani rozmýšľať. Keď si
a) prečítate cestopis,
b) vypočujete historku od kamaráta,
c) pozriete v kine srdcervúcu drámu,
dospejete k nejakému úsudku -
a) toto by som niekedy rada ochutnala,
b) mne sa nič také nemôže stať, mám dobrého šéfa,
c) také niečo môže byť naozaj len vo filme.

2. Prežitie skutočnosti
Po poznaní skutočnosti môžete prejsť k jej prežitiu -
a) na exotickej dovolenke ochutnáte vyprážané kobylky a po pol hodine vyvrátite obsah žalúdka do kríčkov za reštauráciou,
b) dostanete nového šéfa a nestačíte sa čudovať, čoho všetkého je schopný a učíte sa s ním a s tou situáciou žiť,
c) skôr, alebo neskôr sa dopracujete k vzťahovým problémom a nejakým spôsobom si ich odžijete.

3. Analýza skutočnosti
Až v tejto fáze môžete zmeniť svoj úsudok a dopracovať sa k skutočnému poznaniu -
a) môj žalúdok je citlivý, zvyknutý na poctivú stredoeurópsku stravu a exotické jedlá nie sú nič pre mňa,
b) ja sa správam stále rovnako, s prvým šéfom som nemala spory, s druhým áno – problém bude zrejme v ňom a je zbytočné sa kvôli nemu psychicky týrať, alebo rozčuľovať,
c) vzťahové problémy sú zákonité a ide len o to, ako si s nimi poradiť.

Ak prejdete iba cez prvú fázu, daný problém zostane pre vás záhadou. Môžete prečítať kopy kníh, vidieť desiatky filmov a celé hodiny o veci debatovať s priateľmi – kým si to naozaj neodžijete, nepochopíte.

Keď som tú útlu knižku čítala prvý krát, bola som ešte mladá a naivná a po dočítaní som usúdila, že áno, takto to v živote chodí, ale ja o tom viem, zariadim sa podľa toho a vyhnem sa v živote problémom. Nuž, nie naivná, povedzme si rovno – sprostá som bola. Život sa so mnou moc nemaznal, patrične ma preplieskal zo všetkých strán, aj nejaké rany rovno medzi oči boli – a veľa, ach, ako veľakrát som si hovorila : „No, vidíš, a ty si myslela, že sa tomu vyhneš!“ Učiteľ Život si proste vždy nájde spôsob, ako udeliť lekciu. Netvrdím, že som teraz múdra – som si istá, že životné lekcie pre mňa ešte neskončili, ale aspoň niečo som sa snáď za tie roky naučila.
Asi to tak má byť – žijeme si svoje večné príbehy, každý v iných kulisách a s inými hercami, hovoríme o nich každý svojimi slovami a inak, a trápime sa tým, alebo sa rozčuľujeme. Patrí to k životu, skúsenosťami a zážitkami všetkého druhu dozrievame.

Ochutnávajme kobylky, tresknime dverami po hádke so šéfom, dohadujme sa s partnerom o zle vytlačenej zubnej paste, zabudnutom výročí a frekvencii sexuálnych radovánok – ale potom sa zastavme a popremýšľajme nad tým.
Ak totiž so svojim problémom absolvujete len prvé dve fázy – poznanie a prežitie - a z danej skúsenosti nevyvodíte pre seba závery
a) na najbližšej exotickej dovolenke si dáte pre zmenu mravce v mede a dopadnete rovnako ako s kobylkami,
b) s novým šéfom budete viesť večné žabo-myšie vojny a skončíte so žalúdočnými vredmi, alebo infarktom,
c) s partnerom sa rozídete, nájdete si nového a po čase zistíte, že máte s ním presne tie isté problémy, ako s prvým.

(venované Tinke)