Niet nad dobre odvedenú prácu

Pred bránou podniku je umiestnený bankomat. Ak si chcete vybrať peniaze práve v čase striedania pracovných zmien, neraz si musíte počkať v rade.

Takto sa mi zas jeden raz podarilo s povzdychom zaradiť do dosť dlhej rady pred bankomatom a aby som si nejako skrátila čas čakania, blúdila som pohľadom po okolí. Moju pozornosť čoskoro upútali dvaja muži v montérkach, ktorí práve vynášali z podniku veľkú ceduľu. Niesli ju nakrivo, lebo jeden bol malý a bucľatý, druhý vysoký a tenký. Pred bránou ceduľu opatrne zložili na zem, vysoký vedľa nej položil tašku s náradím. Malý pričupol a začal sa v taške prehrabávať, až vybral meter. Spolu s vysokým premeriavali bránu zhora- zdola, sprava - zľava. Po krátkej výmene názorov zdvihli zo zeme ceduľu a priložili ju na bránu. Posunuli trochu doprava, doľava, hore, dole, potom malý pridržal ceduľu, vysoký poodstúpil dva kroky a ukazuje malému – pravý horný roh trochu dolu. Na to si úlohy vymenili – viac očí viac vidí – ceduľu pridržal vysoký, poodstúpil malý a ukazuje – ten pravý roh predsa len trochu hore. Keď boli obaja s umiestnením cedule spokojní, začali starostlivo vyznačovať body, kde ju treba upevniť. Pekne si prácu podelili, vždy jeden pridŕžal ceduľu a druhý značil – malý, stojac na špičkách, značil hore a vysoký sa krčil a značil dole. Potom rovnakým spôsobom vyvŕtali do brány diery na skrutky. Na to malý vyhrabal z tašky skrutky a primontoval horné rohy cedule, veľký to isté spravil s dolnými. Tak, ešte dať na skrutky ozdobné kryty – jeden, druhý, tretí – kde je štvrtý? Spoločne prezreli celý obsah pracovnej tašky, až našli aj ten posledný, pripevnili, konečne hotovo! So spokojnými úsmevmi obaja poodstúpili tri kroky dozadu, aby sa pokochali spoločným dielom.

Aké asi boli pocity tých poctivých, pracovitých mužov, keď zistili, že tá nešťastná ceduľa, ktorá im dala toľko práce, visí hore nohami?