Moderná rozprávka

Kde bolo, tam bolo, v malebnej krajinke pod Tatrami bolo, žili Janíčko a Marienka. Pracovali v jednej kancelárii vo veľkom podniku bok po boku, dobrí kamaráti a kolegovia. Obaja boli mladí, plní nadšenia, elánu, ideálov a túžob. Každý predsa po niečom túžime...

Janíčko túžil po krásnej, prsnatej Janke z odbytu, kariére a drahom aute (v tomto poradí). Marienka vzdychala po Milanovi, playbojovi z personálneho, šťastnej rodinke a peknom dome (tiež v tomto poradí). Každý z nich si šiel za svojim.

Janíčko nosil Janke najprv čokolády, potom ju pozval do kina a na večeru. Janka, napriek svojmu skutočne atraktívnemu vzhľadu bola aj dostatočne rozumná a skúsená na to, aby si objektívne zhodnotila Janíčkove klady: primerane pekný, sebavedomý, cieľavedomý, vzdelaný, príjemný spoločník – prečo nie? A dovolila si do Janíčka sa zaľúbiť.
Svadba bola prekrásna, nevesta i ženích žiarili ako dve slniečka, obaja spokojní so svojim výberom.
Krátko po svadbe však začal Janíčko pociťovať zvláštny duševný nepokoj: Čo na mne vlastne Janka vidí? Veď je taká krásna, mohla mať muža omnoho bohatšieho, v lepšom postavení, omnoho atraktívnejšieho. Ani sám nevedel ako, začal svoju Janku strážiť, kontrolovať, vypočúvať, nikam ju nepúšťal samú. Ovinul sa okolo nej ako brečtan, nedal jej dýchať a milá Janka sa čoskoro začala v takom vzťahu dusiť a hynúť. Skúšala sa s Jankom rozumne dohodnúť, vysvetľovala, argumentovala svojou láskou a oddanosťou – ale Janíčko nechápal. Veď predsa nerobí nič zlé, len sa snaží uchrániť si svoju lásku...
Po dvoch rokoch toho mala Janka dosť, podala žiadosť o rozvod a prijala atraktívnu pracovnú ponuku spoza veľkej mláky.

Marienka sa medzitým tiež snažila získať svoje šťastie. Použila na Milana zopár rafinovaných ženských zbraní, ale ako Milan neskôr rád dával k dobru – nakoniec ho ulovila na svoje kuchárske umenie.
Pravda však bola taká, že svadba (rovnako honosná ako Janíčkova) bola hlavne kvôli Marienkinmu útulnému bytíku a tiež kvôli jej tehotenstvu. Keďže bruško ešte nebolo vidieť a krátko pred svadbou Marienka spontánne potratila, málokto o tomto drobnom detaile vedel.
No, svadba sa konala aj tak (veď byt zostal bytom) a Milan sa dokonca pár mesiacov aj snažil byť dobrý manžel. Marienka však trpela depresiami, snažila sa čo najskôr znova otehotnieť a pre tento cieľ skúšala všetky metódy, ktoré sa jej podarilo zistiť. Milanovi sa veľmi rýchlo prejedol povinný sex, určený len na splodenie dieťaťa, prejedli sa mu aj Marienkine večné reči o všetkých jej telesných a duševných pochodoch a začal sa obzerať po nejakom rozptýlení.
Našiel ho čoskoro, vlastne ani nemusel veľmi hľadať – Magdalénka, jeho tenisová partnerka, už dlhšie číhala na vhodnú príležitosť. Keď Marienka odhalila Milanovu neveru, rozbila pri veľkej hádke svadobný servis z karlovarského porcelánu, zbalila Milanovi kufor, vyhodila ho aj s Milanom pred dvere a celú noc s plačom spisovala návrh na rozvod. Svoj úmysel dotiahla do konca, rozvod prebehol rýchlo, Milan teraz býva u Magdalénky (a, mimochodom, podvádza ju zo sekretárkou Monikou).

Po dvoch rokoch sa Janíčko a Marienka zišli na podnikovom vianočnom večierku pri jednom stole a pri pohároch dobrého vína sa vzájomne jeden druhému vysťažovali. Vína bolo nakoniec viac a keď išiel nadránom Janíčko odprevadiť Marienku domov, prijal jej pozvanie na kávu, aby si trochu prečistil hlavu. Kávu síce Marienka uvarila výbornú, ale už ju nevypili. Mali na práci iné veci.
Do roka a do dňa bola znova svadba, síce skromná a tichá, ale snúbenci (dostatočne poučení a vytriezvení skúsenosťami z predchádzajúcich manželstiev) boli obaja spokojní a usmiati.
Krátko po sebe sa im narodili dve detičky, Janíčko urobil kariéru, postavili spolu pekný dom, aj drahé auto si kúpili, Marienka doma vyvárala a vypekala dobroty, starala sa o Janíčka, detičky, dom aj záhradu a žili šťastní, až kým nepomreli.

Milé detičky, dobrú noc a sladké sny o krajších zajtrajškoch.