Peťovi

Dnes som sa dozvedela smutnú správu.

Nášho skvelého, dlhoročného kamaráta našli mŕtveho. Žil sám v podnikovej ubytovni. Mal po štyridsiatke, rozvedený, bezdetný... Mal len priateľov a tú blbú robotu...

Peťo...
Učil si ma hrať biliard. Bol si dobrý, trpezlivý učiteľ a ja mizerná žiačka. Môj muž mal postarané o výbornú zábavu, keď pozoroval tvoju márnu snahu vysvetliť mi, ako dosiahnuť, aby biliardová guľa šla tam, kde to ja chcem. Potrebovala by som ešte veľa lekcií, aby som mohla povedať, že viem, ako používať tágo. Už ma to nedoučíš...
Veľa krát si nám pomohol, toľko krát si nás rozosmial. Vedel si môjmu mužovi i mne nastaviť zrkadlo, v ktorom sme jasne videli, kde robíme chyby a aj to, prečo ich robíme. Už nám nebudeš zrkadliť...
Strávili sme spolu mnoho príjemných chvíľ, často sme sa spolu v trojici rozprávali pri pohári dobrého vína až do noci. Prebrali sme všetko možné aj nemožné a predsa toľko toho ešte zostalo nedopovedaného. Už si to nedorozprávame....

Na stole horí sviečka a mne stekajú po lícach slzy.
Dnes sme tu a zajtra tu už byť nemusíme...

Peťo, ďakujem, že som ťa poznala. Ďakujem, že si tu bol...