Ženy a materstvo

Je len pár žien, ktoré nechcú deti. Vôbec. Väčšina žien si skôr, alebo neskôr uvedomí, že má len obmedzený počet rokov na to, aby vynosila a porodila dieťa. Aj tým, ktoré chcú najprv študovať, cestovať, poznať svet a užiť si, okolo tridsiatky začnú nahlas tikať biologické hodiny a ony si uvedomia, že keď nie teraz, tak už asi nikdy.

Keď sa teda konečne zadarí a tehotenský test, alebo gynekológ prehovorí jasnou rečou, hlavne v prípade prvorodičiek sa začnú diať veci!

Najprv si užívajú pocit: " Len ja viem, ako sa veci majú :-)." A potom si do detailov naplánujú, ako novinku oznámia najprv partnerovi, rodine, najlepším kamarátkam a v práci a taktiež, akých odpovedí sa od všetkých dotyčných dočkajú.
Nuž, čo sa týka partnerov, ich reakcia zväčša býva čudná. Máloktorý muž sa v šoku zmôže na prejav, aký žena očakáva, a to dokonca aj vtedy, ak bolo splodenie dieťaťa plánované.
Ostatní rodinní príslušníci tiež reagujú rôzne, najviac myslia na praktické veci - ako to zvládnete finančne, čo s bytom, máte len dvojizbový a budete potrebovať kopec vecí...
No a kamarátky najčastejšie budúcu mamičku zahrnú katastrofickými správami a scenármi o pôrode, vrodených vadách, starostlivosti o dieťa, nezodpovednosti otcov, detských chorobách a podobne.
V práci tiež nezvyknú skákať od radosti, veď keď nič iné, bude treba zohnať a zaučiť náhradu...

Po takomto prvom uvedení do reality postupne prichádzajú ďalšie. Ranné nevoľnosti, podivné chute, všemožné vyšetrenia a hlavne postupne sa meniaca postava dávajú ženám na známosť, že to všetko nebude také jednoduché.
Výbavička pre dieťa býva často šokom pre peňaženky. Treba však podotknúť, že je to hlavne preto, že prvorodičky si nechcú dať povedať a v rámci hesla: "Pre moje dieťa len to najlepšie!" sa vrhajú do obchodov, aby nakúpili množstvo vecí, ktoré nakoniec využijú len pár týždňov a potom sa ich snažia zbaviť cez rôzne minibazáre, inzeráty, alebo aspoň podstrčením práve otehotnenej kamarátke. V byte sa začnú hromadiť veci nevyhnutné, aj tie menej vyhnutné, a aj veci prakticky zbytočné, ale: "Je to také rozkošné!" A čo všetko sú ženy schopné nakúpiť, keď tvoria prvú detskú izbičku!

V posledných týždňoch tehotenstva ženy už zväčša toho veľa nespravia. Len sa snažia nájsť polohu, či už sedmo, alebo ležmo, pri ktorej by ich netlačilo dieťa v obrovskom bruchu a opačne, aby nič netlačilo ani na dieťa. Keď sa im to podarí, treba zase opatrne vstať a ísť na záchod. V tomto období, napriek obavám, ženy už z celého srdca túžia len po tom, aby sa dieťa konečne narodilo a ony zase vyzerali aspoň trochu ako človek a nie ako na súš vyvrhnutá veľryba.

Keď sa spýtate žien na to, ako prežívali pôrod svojho dieťaťa, 99% vám porozpráva celkom slušný horor. Napriek tomu sa drvivá väčšina detí šťastlivo narodí a tým začína pre ženu celkom nový život.
Kolotoč dojčenia, prebaľovania, kúpania, vyzliekania a obliekania, uspávania, nočného vstávania, pestovania a tak stále dokola. Popritom sa snažia aspoň trochu zvládnuť domácnosť, veď sú predsa celý deň doma, nie? Po pár takto strávených týždňoch sa z žien stávajú nevyspaté mátohy s mastnými vlasmi a nevypočítateľnými reakciami na podnety. Takmer všetky ženy v tomto období rezignujú na svet okolo a venujú sa len domácim starostiam, plienkam, mliečkam, kašičkám, návštevám pediatra a debatám s podobne postihnutými ženami.
Napriek všetkému, keď je dieťa vypiplané do tej miery, že začne samo jesť, chodiť a rozprávať, pomaly, ale iste sa začnú ženy vracať do takmer normálneho života.

Minule mi kamarát povedal: "Chápem, že ženy chcú dieťa. Ale nechápem, že po tom, čo prejdú cez celé to martýrium, chcú DRUHÉ!"