Vždy je čo zlepšovať

V podniku na každom aspoň trochu vhodnom mieste visia veľké nástenky. Sú plné budovateľských hesiel, výziev k neustálemu zlepšovaniu, vyhlásení o výhercoch v súťažiach najrôznejšieho druhu a aj nejaké portréty vzorných pracovníkov sa tam nájdu. Vždy som sa nad nimi uškŕňala, vravela som si, že už tam chýba iba kosák, kladivo a červená päťcípa hviezda - a bude to dokonalé.

Včera som dočítala veľmi poučnú knihu od Jima Collinsa a Jerryho I. Porrasa – Firmy, ktoré pretrvajú. Autori v nej podrobne opisujú spôsoby vedenia a pomery v 18 spoločnostiach, ktoré nazývajú vizionárskymi. Úplne vážne nabádajú členov vrcholového managmentu, aby tieto spôsoby napodobnili a doviedli aj iné spoločnosti k lepším výkonom, ziskom a iným zlepšeniam. Viem si živo predstaviť, ako vážení riadiaci pracovníci jasajú nad týmito návodmi – veď keď to funguje v takých skvelých spoločnostiach, tak prečo by to nešlo aj u nás?

Nuž, ja som čítala tú knihu ako radový zamestnanec a na mnohých miestach som si šla ukrútiť hlavu z krku. Ešte vcelku pokojne som čítala state o podnikových programoch, na ktorých sa vyučujú hodnoty, normy správania, podniková ideológia, história a tradície podniku, o podnikových interných publikáciách, ktoré upevňujú ideológiu, používaní jedinečnej reči a terminológie. Keď som sa však dostala k písomnému skladaniu sľubov, opisovaniu „hrdinských činov“ jednotlivých pracovníkov, spievaniu podnikových piesní, neustálym verbálnym a písomným zdôrazňovaniam spolupatričnosti, zanietenosti v správaní a zastávaní ideológie, či dokonca k určitej forme fyzickej izolácie zamestnancov tým, že spoločnosť má vybudované vlastné reštaurácie, pošty, športové a iné kluby – no, rozum mi zostával stáť.
Malá ukážka – pomery v spoločnosti Wal-Mart.
(Riadiaci pracovníci Wal-Martu vedú)...tisícky výskajúcich kolegov pri wal-martskom skandovaní: „ Ukáž mi W! Ukáž mi A! Ukáž mi L! Ukáž mi cik-cak! (Zamestnanci sa otočia a pokrútia bokmi.) Ukáž mi M! Ukáž mi A! Ukáž mi R! Ukáž mi T! Čo je to za zaklínadlo? Wal-Mart! Čo je to za zaklínadlo? Wal-Mart! Kto je číslo jeden? ZÁKAZNÍK!“

Tak si teraz vravím: „ Vďakabohu za tie naše vcelku nevinné nástenky!“