Niečo mi tu nesedí

Kamarát mi poslal link na kratučký blog, v ktorom sú zatiaľ len dva príspevky. Autor Gustáv Murín si v nich sťažuje, že naša vláda počúva feministické tvrdenia o každej piatej žene, ktorá je vystavená domácemu týraniu, ale úplne pritom ignoruje fakt, že doma sú často týraní aj muži. Nuž, to je pravda.

Mám ďaleko k tomu, aby som si myslela, že ženy nie sú niekedy pekné mrchy. Je pravda, že ženy niekedy točia s hlavou rodiny ako sa im zachce. Je pravda, že svojich zákonitých mužov niekedy nazývajú rôznymi, nie práve uchu lahodiacimi menami. Je pravda, že od svojej drahej polovičky muži niekedy schytajú facku, kopanec, valčekom na cesto po hlave i iné. Je pravda, že po rozvode niektoré ženy bránia biologickým otcom svojich detí, aby sa s nimi stýkali.
Potiaľ s pisateľom blogu súhlasím. Áno, aj muži majú problémy tohto typu so ženami, malo by sa o tom hovoriť a nie je správne, aby sa na problém pozeralo len s jednej strany (nech už sa jedná o akýkoľvek problém).

Ale... Ale nesúhlasím s tvrdeniami pána Murína o feministických, štvavých rečiach. Feministky nazýva revolucionárkami z povolania, ktoré majú vzťah k mužom otvorene nepriateľský a ako ich sen uvádza „vyhlásiť mužov ako celok za nežiaduci element spoločnosti, ktorý môže byť kedykoľvek kriminalizovaný a jeho príslušníci týraní bez šance na pomoc.“

Nuž, tu si podľa mňa zase niekto mýli pojmy a dojmy. Feminizmus je podľa Wikipédie:
• všeobecne: ženskosť, ženský ráz
• hnutie za zrovnoprávnenie žien
• v psychológii: správanie, postoje a prejavy charakteristické pre ženy (napríklad prevaha intuície nad rozumom)
• v medicíne: hormonálne podmienené ženské pohlavné znaky u mužov

Tak sa na to pozrime pekne po rade:
1. Ženskosť, ženský ráz – má niekto niečo proti ženskosti? Proti ženskému rázu? Ja si myslím, že na peknú ženu s ženskými prejavmi rado spočinie každé oko.
2. Hnutie za rovnoprávnosť a zvýšenie vplyvu žien - vzniklo koncom 19. a začiatkom 20. storočia a prívrženci (ženy AJ muži) sa zasadzovali za zlepšenie postavenia žien v politickej, ekonomickej, sociálnej a súkromnej sfére. Ženy boli totiž dovtedy podľa vtedajšej morálky faktickým vlastníctvom svojho otca, neskôr manžela, ktorí za ženy rozhodovali vo všetkých oblastiach. Ženám bolo vyhradené len rodenie detí, staranie sa o domácnosť a pánov tvorstva a okrem toho už mohli akurát tak držať hubu a vyšívať. Najväčším úspechom feministického hnutia bolo presadenie volebného práva žien – a nie je to tak dávno, ako by ste si mysleli. V najstaršej republike sveta, San Marine, sa ženy tohto práva dočkali až v roku 1960, vo Švajčiarsku v roku 1971 a v Lichtenštajnsku (v poslednej európskej krajine) dokonca až v roku 1984. Takže – má niekto niečo proti tomu, že ženy sú svojprávne bytosti, majú právo slobodne sa zúčastňovať verejného života, voliť a byť volené?
3. Správanie, postoje a prejavy charakteristické pre ženy (napríklad prevaha intuície nad rozumom) – prekáža niekomu, že ženy sú ženy, že sú citlivé, starostlivé, nežné, že majú svoju ženskú intuíciu, že je pre ne dôležitá láska, súznenie a pochopenie?
4. Hormonálne podmienené ženské pohlavné znaky u mužov – to je síce o niečom inom, ale dobre. Myslím, že muž, ktorému v dôsledku hormonálnych porúch narastú prsia (a iné chorobné zmeny), vadí rovnako mužom aj ženám.

Slová feminizmus a feministky sa stali nejakým záhadným spôsobom takmer nadávky. Pod týmito pojmami si väčšina ľudí predstaví škaredé, zatrpknuté staré dievky, ktoré by najradšej vymazali mužov ako takých z povrchu zemského. Nuž, aj také sú. (Rovnako ako sú zatrpknutí starí mládenci, ktorí nevedia prísť ženskému pokoleniu na pekné meno.) To však nie je o feminizme, to je skôr o fanatickej neznášanlivosti, ktorá je nebezpečná v akejkoľvek podobe. Ide o snahy o násilné uznávanie genderu kdekoľvek, aj tam, kde to narobí viac škody ako osohu. O prekrúcanie jazyka, aby sa nepoužívali slová v mužskom rode. O prepisovaní Biblie, kde víta márnotratného syna matka a jej správanie sa nepáči staršej dcére. Atď., atď., atď. Uvádzať ďaľšie príklady snahy doviesť veci ab absurdum je asi zbytočné, myslím, že vám je jasné, o čom hovorím :-).

Podstatou snahy feminizmu, feministiek a svete, div sa, aj feministov je to, že toto hnutie a títo aktivisti sa snažia dosiahnuť, aby všade vo svete boli ženy chápané ako rovnoprávne - to jest, že majú rovnaké práva ako muži. Bodka. Nič viac, nič menej. Ide im o to, aby mali vytvorené podmienky k tomu, aby sa mohli viac angažovať v politike a tak mali možnosť viac ovplyvňovať veci verejné. Aby mohli dostávať rovnaký plat za rovnakú prácu ako muži. Aby neboli chápané len ako sexuálne objekty, alebo mašinky na výrobu detí. Aby neboli považované za hlupane len preto, že nosia sukne a dlhé vlasy. Aby neboli výchovou, spoločnosťou a rodovými stereotypmi nútené robiť veci len preto, že sú ženy.

V tomto zmysle sa sama chápem ako feministka. A je udivujúce, že keď to takto vysvetlím hociktorej žene, či mužovi, vyhlásia sa za prívržencov feminizmu tiež.
Nuž, hádžte po mne kameňom...